Čo to znamená Človek je mierou všetkých vecí:

"Človek je mierou všetkých vecí" je výrok gréckeho sofistu Protagora. Je to filozofický princíp, podľa ktorého človek je meradlom toho, čo je pre neho pravdivé. To by tiež znamenalo, že pravda je relatívna pre každého jednotlivca. Má to silný antropocentrický náboj.

Keďže Protagorasove diela sa stratili vcelku, táto veta sa k nám dostala vďaka tomu, že sa na ňu vo svojich dielach odvolávali viacerí antickí autori, ako napríklad Diogenes Laertius, Platón, Aristoteles, Sextus Empiricus alebo Hermias. Podľa Sexta Empirika sa veta nachádza v diele Demolačné prejavy Protagoras.

Táto fráza sa tradične zaraďuje do prúdu relativistické myslenie Relativizmus je myšlienkové učenie, ktoré popiera absolútny charakter určitých hodnôt, ako sú pravda, existencia alebo krása, pretože sa domnieva, že pravdivosť alebo nepravdivosť akéhokoľvek tvrdenia je podmienená súborom faktorov, vnútorných aj vonkajších, ktoré ovplyvňujú vnímanie jednotlivca.

Analýza viet

Veta "človek je mierou všetkých vecí" je filozofický princíp, ktorý vyslovil Protagoras. Pripúšťa rôzne interpretácie v závislosti od významu, ktorý sa pripisuje každému z jej prvkov, a to: človek, miera a veci.

Na začiatok sa zamyslime nad tým, čo mal Protagoras na mysli, keď hovoril o "človeku": bol to človek ako jednotlivec alebo človek v kolektívnom zmysle, ako druh, t. j. ľudstvo?

Ak berieme do úvahy človeka v individuálnom zmysle, mohli by sme tvrdiť, že by bolo toľko opatrení pre veci, koľko je ľudí. Túto teóriu zastával idealistický filozof Platón.

Ak by sme uvažovali o človeku v kolektívnom zmysle, boli by prípustné dva rôzne prístupy, podľa jedného by sa tento kolektívny človek vzťahoval na každú ľudskú skupinu (spoločenstvo, ľud, národ) a podľa druhého na celý ľudský druh.

Prvá z týchto hypotéz by teda znamenala určitú kultúrny relativizmus Inými slovami, každá spoločnosť, každý ľud, každý národ by fungoval ako meradlo vecí.

Druhá z hypotéz, ktorú si stanovil Goethe by znamenalo považovať existenciu za jediné spoločné meradlo celého ľudského rodu.

Isté je, že v každom prípade je potvrdenie človeka ako miery vecí má silný antropocentrický náboj To zasa opisuje proces vývoja filozofického myslenia u Grékov.

Z prvej fázy, kde sa bohovia v centre myslenia, ako vysvetlenie vecí, prejdeme do druhej fázy, ktorej centrum bude zaujímať príroda a vysvetlenie jeho javov, aby sa nakoniec dospelo k tejto tretej fáze, v ktorej ľudská bytosť sa stala ústredným bodom filozofického myslenia.

Z toho vyplýva aj relativistický náboj vety. Teraz bude človek mierou, štandardom, od ktorého sa budú veci posudzovať. V tomto zmysle pre Platón význam tejto frázy by sa dal vysvetliť takto: tak sa mi zdá, tak sa mi zdá, tak sa ti zdá, tak sa ti zdá.

Naše vnímanie je skrátka relatívne voči nám, voči tomu, čo sa nám javí. A to, čo poznáme ako "vlastnosti objektov", sú v skutočnosti vzťahy, ktoré sa vytvárajú medzi subjektmi a objektmi. Napríklad: káva môže byť pre mňa príliš horúca, zatiaľ čo pre môjho priateľa je jej teplota tak akurát na pitie. Preto otázka "je káva príliš horúca?by vyvolali dve rôzne odpovede u dvoch rôznych subjektov.

Z tohto dôvodu, Aristoteles interpretovať Protagoras ako hovorí, že to, čo naozaj chcel, bolo, že všetky veci sú také, ako sa každému zdajú byť Proti tomu však postavil tvrdenie, že tá istá vec môže byť súčasne dobrá aj zlá, a teda všetky protichodné výroky by boli rovnako pravdivé. Pravda by potom skrátka bola relatívna pre každého jednotlivca, čo je tvrdenie, v ktorom sa skutočne rozpoznáva jeden z hlavných princípov relativizmu.

Mohlo by vás zaujímať: Všetko o Platónovi: životopis, prínos a diela gréckeho filozofa.

O Protagorasovi

Protagoras, ktorý sa narodil v Abdere v roku 485 pred n. l. a zomrel v roku 411 pred n. l., bol slávny grécky sofista, známy svojou múdrosťou v rétorike Sám Platón mu venoval jeden zo svojich dialógov, Sofistu, ktorého Platón považoval za vynálezcu úlohy profesionálneho sofistu, učiteľa rétoriky a správania. Protagoras kde sa zamýšľal nad rôznymi typmi sofistov.

Dlhé obdobie strávil v Aténach a bol poverený vypracovaním prvej ústavy zavádzajúcej povinné verejné vzdelávanie. Pre svoj agnostický postoj boli jeho diela spálené a zvyšok tých, ktoré u neho zostali, sa stratil pri prevrátení lode, na ktorej cestoval do vyhnanstva. Preto sa k nám prostredníctvom jeho spisov dostalo len niekoľko jeho viet.iných filozofov, ktorí ho citujú.